Nemocenské poistenie si kvôli nevýhodným podmienkam platí iba zlomok SZČO. Zaujímavou alternatívou však pre nich môže byť súkromné poistenie pracovnej neschopnosti.
Poistenie proti chorobe je finančný produkt, ktorý dnes ponúka mnoho súkromných poisťovní. Podobne ako pri povinnom ručení sa aj pri poistení na chorobu počíta s určitou spoluúčasťou, a to v podobe karenčnej doby.
Keď sa o slovo prihlási choroba alebo si človek privodí úraz, kvôli čomu dlhodobo nie je schopný pracovať, môže to celú rodinu nepríjemne zaskočiť. Takáto situácia sa totiž obvykle spája s výpadkom príjmov, a to hlavne pre SZČO, ktoré si nepriplácajú dobrovoľné nemocenské poistenie. Riešením by mohlo byť poistenie pracovnej neschopnosti.
Zatiaľ čo zamestnanci dostávajú od prvého dňa pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa náhradu mzdy a po 14 dňoch im začne vyplácať nemocenské dávky štát, pre samostatne zárobkovo činné osoby (OSVČ) je situácia trochu odlišná. Svoju úlohu tu potom zohráva aj to, či si taký človek pripláca dobrovoľné nemocenské poistenie alebo sa rozhodol, že je to pre neho zbytočné.
Ako SZČO, ktorá si platí dobrovoľné nemocenské poistenie, máte na nemocenské dávky nárok po 14 dňoch maródenia. Aj tak sa ale môže stať, že peniaze od štátu vaše náklady skrátka nepokryjú. Ak si napríklad platíte nemocenské poistenie v minimálnej výške (pre rok 2022 ide o 147 Sk), od 15. dňa pracovnej neschopnosti budete dostávať denne 230 Sk, čo pre mnohých nie je dostačujúce.
Pokiaľ sa navyše radíte medzi SZČO, ktoré si dobrovoľné nemocenské poistenie neplatí, v prípade choroby alebo úrazu, ktorý vám na dlhšiu dobu znemožní pracovať, vám vypadne celý príjem a budete sa o seba musieť postarať sami. Pre takéto situácie sa odporúča mať finančnú rezervu minimálne na tri mesiace, v ideálnom prípade však ušetriť najmenej šesť mesačných platov.
Čo ale robiť v momente, keď ochoriete alebo si privodíte vážny úraz a takú rezervu pripravenú nemáte? Hodiť by sa vám mohlo komerčné poistenie SZČO pre prípad choroby (teda poistenie pracovnej neschopnosti), ktoré je alternatívou k poisteniu štátnemu. To isté platí aj pre SZČO, ktoré si platí dobrovoľné nemocenské poistenie, ale štátne dávky pre nich nie sú dostatočnou kompenzáciou.
Čo je poistenie pracovnej neschopnosti?
Napriek tomu, že si človek väčšinu času dáva dobrý pozor, aby sa niekde nezranil, choroba si často nevyberá a rovnako tak môže dôjsť k nečakanému nešťastiu, ktoré vás vyradí z bežného fungovania pokojne aj na niekoľko mesiacov. Náhradným zdrojom príjmov sa potom môže stať poistenie straty príjmov alebo poistenie pracovnej neschopnosti, ktoré vám pomôže zaistiť stabilnú ekonomickú situáciu.
Poistenie proti chorobe je finančný produkt, ktorý dnes ponúka množstvo komerčných poisťovní. Funguje na jednoduchom princípe, keď človek po jeho dojednaní pravidelne platí poistné, a pokiaľ ochorie alebo si privodí nejaký úraz, poisťovňa mu následne bude počas marodenia vyplácať dohodnutú dennú dávku. Tým sa snaží dorovnať jeho bežný príjem.
Poistenie pre prípad choroby či úrazu môže uzavrieť ktokoľvek, kto momentálne nie je v pracovnej neschopnosti a má nejaké trvalé príjmy, teda zamestnanec aj SZČO. V niektorých prípadoch sa ale tento finančný produkt samozrejme vyplatí viac, v iných zase menej. Kto by mal poistenie pracovnej neschopnosti zvážiť?
SZČO – pokiaľ si neplatí dobrovoľné nemocenské poistenie alebo by pre ne bolo poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti výhodnejšie,
osoby, ktoré splácajú úver, hypotéku alebo majú nestabilný rozpočet,
ľudia, ktorí nemajú dostatočnú finančnú rezervu av prípade choroby či úrazu by sa ocitli úplne bez finančných prostriedkov,
rodiny, ktorých príjmy pokrývajú iba základné výdavky a nezostáva im teda žiadna rezerva,
živitelia rodiny, ktorých príjem je hlavným zdrojom obživy, a ľudia, ktorí do rodinného rozpočtu výraznejšie prispievajú.
Plnenie z poistenia pracovnej neschopnosti sa vypláca na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré človeku vystaví jeho ošetrujúci lekár alebo iný odborník. V prípade, že lekár žiadne také potvrdenie nevydá, klient od poisťovne nič nedostane. To platí napríklad v prípade materskej a rodičovskej dovolenky, ale aj po dobu, keď je človeku priznaná invalidita 3. stupňa, je vo výkone trestu odňatia slobody alebo je nezamestnaný.
Aby mala nárok na plnenie z poistenia choroby SZČO, musí mať platnú živnosť. Pokiaľ živnostník ešte pred začiatkom neschopenky svoje podnikanie ukončí, nárok na peniaze mu nevzniká. Výnimkou je tu iba situácia, kedy je taký človek nútený ukončiť svoju živnosť práve z dôvodu pracovnej neschopnosti. Na plnenie od poisťovne by potom mal mať nárok.
Ako je to so spoluúčasťou?
Podobne ako pri povinnom ručení sa aj pri poistení na chorobu počíta s určitou spoluúčasťou. Tá však v tomto prípade nemá podobu konkrétnej finančnej čiastky. Namiesto toho ide o dobu na začiatku marodenia, počas ktorej človek nebude dostávať žiadne denné dávky a bude si musieť vystačiť s vlastnými finančnými rezervami. Toto obdobie sa potom označuje ako karenčná doba.
Človek si obvykle môže vybrať, od ktorého dňa mu poisťovňa bude konkrétnu čiastku vyplácať, pričom vždy existuje hneď niekoľko možných scenárov (napríklad od 15., 29. či 90. dňa pracovnej neschopnosti). To znamená, že napríklad prvých 14 dní choroby budete bez príjmov a peniaze začnete dostávať až od 15. dňa.
Čím dlhšiu karenčnú dobu si dojednáte, tým lacnejšie pre vás bude poistné. Niektoré poisťovne navyše umožňujú dojednať si poistenie pracovnej neschopnosti so spätným plnením od 1. dňa marodenia, takže peniaze dostanete aj spätne (ale to platí iba v obmedzených prípadoch).
Čo je čakacia doba?
Ak si chcete dojednať poistenie v pracovnej neschopnosti, môžete sa stretnúť aj s pojmom čakacia doba. Tú poisťovne uplatňujú ihneď po uzavretí či zmene poistky, aby sa tak ochránili pred ľuďmi, ktorí sa snažia založiť si poistenie choroby účelovo (napríklad vedia, že sa pri športe poranili av najbližšej dobe by ich mohla čakať operácia, s ktorou súvisí aj dlhšia pracovná neschopnosť).
Čo teda čakacia doba znamená v praxi? Pokiaľ človek ochorie počas tohto obdobia (obvykle nastavené na niekoľko mesiacov), poisťovňa mu nič nezaplatí. Pre rôzne choroby potom môžu platiť rôzne čakacie doby, pričom choroby súvisiace s tehotenstvom či pôrodom bývajú kryté často až po 9 mesiacoch, po roku alebo aj po dvoch rokoch. Zároveň plnenie nemusí byť priznané pri poistení pracovnej neschopnosti v tehotenstve, ktoré je považované za rizikové. Pre čerstvé úrazy však typicky čakacia doba neplatí a peniaze človek dostane, aj keď sa zraní skoro po uzavretí poistky.
Výška poistného plnenia
Poistenie pri pracovnej neschopnosti slúži na dorovnanie chýbajúceho príjmu v čase, keď človek nie je schopný vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako tomu bolo doteraz. Výška dennej dávky, čo je čiastka vyplácaná za každý deň pracovnej neschopnosti, sa pritom odvíja od toho, aké podmienky si s konkrétnou poisťovňou zjednáte.
Majte však na pamäti, že peniaze, ktoré za jeden deň pracovnej neschopnosti po uplynutí karenčnej doby dostanete, musia vždy zodpovedať vášmu príjmu. Nemôžete si teda len tak nastaviť dennú dávku na 1000 Sk, ak si mesačne zarobíte „iba“ 18 000 Sk. Niekoho naopak môže odradiť to, že väčšina poisťovní má nastavenú nejakú maximálnu dennú dávku, čo je obvykle 3000 Sk.
Ak nechcete dokazovať výšku svojich príjmov, môžete si dojednať poistenie pracovnej neschopnosti, ale maximálna denná dávka bude samozrejme nižšia (pohybuje sa okolo 300 – 500 Sk, pre niektoré profesie to však môže byť aj viac). Pokiaľ túžite po vyššej dennej dávke, poisťovňa už bude chcieť vaše príjmy preskúmať. Na základe ich výšky potom stanovuje, na akú veľkú dennú dávku máte nárok.
Výpočet čistého príjmu každá poisťovňa stanovuje iným spôsobom. U SZČO môže ísť o 1/12 čistého príjmu podľa daňového priznania, ale niekedy sa pracuje s 50 % priemerného mesačného príjmu. Ak odvádzate paušálnu daň a daňové priznanie nepodávate, výšku príjmov pri zakladaní poistenia pracovnej neschopnosti obvykle preukazovať nemusíte. Poisťovňa však môže obmedziť maximálnu poistnú čiastku.
A aká je pri poistení pracovnej neschopnosti cena? Všetko závisí nielen od vybranej poisťovne, ale aj od konkrétneho produktu (napríklad či je poistenie pracovnej neschopnosti súčasťou životného poistenia). Poistenie choroby s plnením od 15. dňa potom bude vždy drahšie ako poistenie s plnením až po 60 dňoch maródenia.
Povinnosti SZČO
Poistnú udalosť je nutné nahlásiť čo najskôr po uplynutí doby, ktorú ste si zvolili ako spoluúčasť. Štandardne je požadované vykonať to do 3–7 dní od chvíle, kedy vám vznikne nárok na poistné plnenie. Ak ste poistenie od 15. dňa pracovnej neschopnosti, poisťovňu teda informujte najneskôr do 7 dní po uplynutí tohto 15. dňa.
Môžete to samozrejme urobiť aj skôr, ale z lekárskej správy potom musí jasne vyplývať, že sa budete liečiť po dobu dlhšiu, než je vaša spoluúčasť. Stáva sa tiež, že niektoré poisťovne požadujú nahlásenie pracovnej neschopnosti do konca karenčnej doby, alebo dokonca skôr, ako uplynie jej polovica. Pokiaľ zmluvne danú lehotu prešvihnete a nepreukážete závažné dôvody (napríklad hospitalizácia), poisťovňa vám môže plnenie zamietnuť.
Čo sa týka ďalších požiadaviek, tie sa samozrejme môžu líšiť, a preto je dobré si naštudovať hneď na začiatku, aké dokumenty musíte v prípade choroby či úrazu doložiť. Obvykle ide o lekársku správu či ďalšie dokumenty dokladajúce pracovnú neschopnosť vplyvom choroby alebo úrazu (napríklad výsledky odborných vyšetrení, lekárske správy z priebehu liečenia) a lekárom potvrdený formulár hlásenia poistnej udalosti.
Pokiaľ sa budete s chorobou či úrazom liečiť dlhšiu dobu, poisťovňa bude pravdepodobne každý mesiac vyžadovať písomné potvrdenie od lekára o trvaní pracovnej neschopnosti. V prípade hospitalizácie, ktorá súvisí napríklad s úrazom alebo s tehotenstvom, sa potom prikladá aj prepúšťacia správa po ukončení tejto hospitalizácie. Poisťovňa tiež môže požadovať preskúmanie zdravotného stavu svojho klienta.
Okrem toho môže poisťovňa v prípade SZČO chcieť aj výpis zo živnostenského registra a doloženie príjmov. Na to slúži úplný výpis daňového priznania k dani z príjmov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie potvrdený finančným úradom. Samozrejmosťou je potom aj to, že klient je povinný hlásiť každú zmenu diagnózy, kvôli ktorej mu vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Kedy peniaze dostanete?
Poistné plnenie z poistenia pre prípad choroby je poskytované v rôznych časových intervaloch. Vždy záleží na konkrétnej poisťovni a na tom, aké podmienky si s ňou dojednáte. Zatiaľ čo niekde dostanete poistné plnenie celé naraz, ale až po skončení pracovnej neschopnosti, inde vám budú peniaze vyplácať priebežne každý mesiac. Ďalším variantom je potom situácia, kedy poisťovňa klientovi priebežne umožňuje žiadať o zálohové plnenie.
A ako dlho vlastne budete peniaze dostávať, pokiaľ si privodíte nepríjemný úraz alebo na dlhšiu dobu ochoriete? V prípade štátnych dávok ide maximálne o dobu 380 kalendárnych dní, čo môže byť vo výnimočných prípadoch predĺžené ešte o 350 dní. Dohromady teda človek môže nemocenskú dostávať nanajvýš 730 dní.
Aj pri poistení v čase pracovnej neschopnosti sa denné dávky vyplácajú iba po obmedzenú dobu, a akonáhle v rámci jednej poistnej udalosti toto obdobie prekročíte, na ďalšie peniaze už nebudete mať nárok. Štandardne trvá táto podporná doba 365 dní, ale niektoré poisťovne pri konkrétnych variantoch poistenia choroby ponúkajú aj dvakrát dlhšiu podpornú dobu, ktorá je stanovená na 730 dní.
Poistenie choroby ako súčasť životného poistenia?
Až na niektoré výnimky, kedy je možné dojednať poistenie pracovnej neschopnosti ako samostatný produkt, je táto služba obvykle dostupná iba ako doplnkové pripoistenie ku klasickému životnému poisteniu. Preto by ste mali dobre zvážiť jednotlivé ponuky a zvoliť variant, ktorý pre vás bude najvýhodnejší.
Ďalšou možnosťou je potom poistenie pracovnej neschopnosti ako súčasť niektorých balíčkov, ktoré poisťovne ponúka. Ide napríklad o poistenie výdavkov alebo poistenie schopnosti splácať, ďalej potom poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti v rámci balíčka s poistením straty zamestnania, invalidity a smrti. Vždy je však nutné zamerať sa na to, čo potom takýto balíček konkrétne ponúka.
Ako fungujú oceňovacie tabuľky?
Napriek tomu, že poisťovacie plnenie závisí od toho, ako situáciu zhodnotí váš ošetrujúci lekár alebo iný odborník, dajte si pozor aj na oceňovacie tabuľky, ktorými sa niektoré poisťovne pri riešení poistných udalostí riadia. Tie obsahujú informácie o tom, za akú chorobu konkrétnu čiastku obdržíte av akom časovom horizonte bez toho, aby bolo nutné individuálne posudzovať každý prípad.
Môže sa tak stať, že si zlomíte nohu, a pretože oceňovacia tabuľka hovorí, že by ste mali byť do 6 týždňov zdravia, po ich uplynutí už nedostanete ani korunu. A to ani v prípade, že stále nemôžete pracovať a citeľne to ovplyvní vašu životnú situáciu. V niektorých tabuľkách potom dokonca môže byť uvedený aj odporúčaný spôsob liečby, a pokiaľ sa ním klient neriadi, poisťovňa neplní. Na oceňovacie tabuľky si preto vždy dávajte dobrý pozor.
V niektorých prípadoch však môžu poistné plnenie krátiť aj poisťovne bez oceňovacích tabuliek. Na základe zmluvy môžu chcieť napríklad preskúmať oprávnenosť existencie pracovnej neschopnosti a poslať vás k svojmu zmluvnému lekárovi, ktorý preverí, či je situácia naozaj taká, ako ju prezentujete.
Výluky z poistenia pracovnej neschopnosti
Dôvodom zániku poistenia pracovnej neschopnosti môže byť priznanie invalidného alebo starobného dôchodku, materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka. Okrem toho potom každá poisťovňa stanovuje určité podmienky, kedy poistné plnenie svojmu klientovi poskytne a kedy to naopak môže odmietnuť. Ide o takzvané výluky.
CHP E2
Poisťovňa napríklad môže krátiť alebo úplne zamietnuť plnenie, ak pracovná neschopnosť vznikla vo chvíli, keď bol človek pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. To isté potom platí v prípade, že je pracovná neschopnosť dôsledkom pokusu o samovraždu, človek si sám úmyselne ublíži alebo manipuluje s technikou (napríklad riadi auto) bez príslušného oprávnenia.
Medzi ďalšie výluky patria situácie, kedy klient v zdravotnom dotazníku pri zakladaní alebo zmene poistenia zamlčí úrazy či choroby, ktoré prekonal. Rovnako nemusí poisťovňa kryť škody vzniknuté pri prevádzkovaní rizikových či profesionálnych športov ani problémy v dôsledku psychických a psychiatrických diagnóz alebo v dôsledku kozmetických zákrokov.
